ÚZKOSŤ Z HLUKU SA MÔŽE SPUSTIŤ, keď pes zažije traumatickú udalosť, ako je napríklad silná búrka. Vo väčšine prípadov však spúšťací faktor nie je taký zrejmý. U niektorých psov sa úzkosť z hluku vyvíja postupne. U iných je to zrejmé už od šteniatka. Tento stav môže mať genetický aspekt. Štúdie ukázali, že niektoré plemená, ako napríklad pastierske psy, sú častejšie reagujú citlivejšie na hlasné zvuky2.

Vo všetkých prípadoch je dôležité, aby sa ľudia okolo vystrašeného psa správali normálne v situáciách, ktoré vyvolávajú úzkosť z hluku. Väčšina psov je citlivá na správanie majiteľa.